Karpatská drevená cesta

Karpatská drevená cesta je nevšedná turistická atrakcia. Ponúka viac ako 300 km výnimočného putovania po takmer 50 objektoch drevenej sakrálnej ľudovej architektúry slovensko-poľského pohraničia. Ide o unikátne prepojenie prírody a drevených sakrálnych objektov európskeho a svetového významu. Na trase Karpatskej drevenej cesty v pohraničí od Tatier po hranicu s Ukrajinou po oboch stranách Karpát sa zachovalo vyše stosedemdesiat drevených svätýň cerkví: Gréckokatolíckej, Rímskokatolíckej, Pravoslávnej a Evanjelickej.

Severo – východ Slovenska vďaka svojej geografickej polohe patrí medzi križovatku kultúr, ktoré na seba mali neodmysliteľný vplyv. Drevené stavby, ktoré vznikali po dlhé stáročia dnes patria medzi klenoty svetovej kultúry. Svojou originálnosťou, technicko umeleckým stvárnením a spoločenským významom neodmysliteľne patria medzi skvosty Slovenska.

Každý z týchto chrámov je jedinečný a výnimočný niečím iným, ale všetky majú spoločné rozdelenie interiéru na tri základné časti – predsieň (babinec), chrámová loď a svätyňa. Dominantou každej cerkvi je ikonostas, ktorý oddeľuje svätyňu od lode. Je to stena zložená z viacerých radov ikon, zoradených podľa presného liturgického kánonu. Pre každú z ikon je charakteristické, že bola napísaná na dreve a že ukrýva v sebe hlbokú symboliku. Práve symbolika je dominantnou črtou celého východného obradu, nielen pri písaní ikon, ale aj pri slávení jednotlivých bohoslužieb a rôznych pobožností.

Súbor 27 drevených kostolíkov severovýchodného Slovenska, označené aj ako národná kultúrna pamiatka zo 17. a 18. stor., patria medzi výnimočné svetové unikáty sakrálneho dreveného ľudového staviteľstva v Karpatoch. V okolí Svidníka na malom území je z nich sústredených 12 a až na jeden v Hunkovciach sa vo všetkých pravidelne konajú aj pôvodné bohoslužby v cirkevnoslovanskom jazyku. Sú to: Bodružal (1658), Dobroslava (1705), Korejovce (1761), Kožany (1698), Krajné Čierno (1731), Ladomirová (1742), Miroľa (1770), Nižný Komárnik (1938), Potoky (1776, Príkra (1777), Šemetkovce (1752). Návšteva interiéru je možná po dohode so správcom farnosti.